Ako zlepšiť situáciu v športe na Slovensku

Autor: Roman Vaňo | 1.2.2012 o 12:16 | (upravené 1.2.2012 o 22:22) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  16x

Doteraz mám v živej pamäti, aké bývali hodiny telocviku pred rokom 1989. Pripadalo mi to, ako keby bola telesná výchova najdôležitejšia hodina z vyučovania. Hodina plná cvičenia, hrania a športovania. Súťažilo sa nielen na hodine, ale aj medzi jednotlivými triedami a aj medzi školami. Každú možnú chvíľu boli turnaje medzi školami v atletike, futbale, hokeji, basketbale atď. Plnili sa odznaky zdatnosti a kto chcel jednotku z telesnej výchovy, musel získať aspoň bronzový odznak.

Spomínam si na vybavenia telocviční a športových hál. Všetkého bolo dostatok, na úrovni. Teraz nie je ničoho. Dovolím si tvrdiť, že mnoho škôl a hál má ešte športové náradie a športové pomôcky z čias spred rokom 1989. 

Mňa ako bývalého športovca to veľmi mrzí. V ére po nežnej revolúcii za 23 rokov sa ani jednej vláde nepodarilo podporiť šport a telesnú výchovu. Je už najvyšší čas, aby sa šport dostal späť na úroveň spred dvadsiatich rokov. 

 

Mám dve deti, ktoré vodím na hokej. Z roka na rok má hokejový klub väčšie a väčšie problémy, získať aspoň dvadsať detí, aby vôbec mohli začať. Je to výsledok zlej práce nášho štátu a koniec koncov aj hokejového klubu. Všetko je na rodičoch, ako sa rodičia starajú, takú úroveň má hokej. Takže, keď si rodičia zaplatia, dostanú sa aj na turnaj. Keď si to porovnám napr. s Českom, kde sa úplne ináč starajú o mládež, kde deti dostanú výstroj, hokejku, stravu a každé mesto s päťtisíc obyvateľmi má vlastný zimný štadión, tak si myslím, že sa mi sníva. Napríklad v Maďarsku. Vládny program na podporu kolektívnych športov. Vláda podporuje päť najpopulárnejších kolektívnych športov. Za poslednú dobu vybudovali v Maďarsku štyridsať nových zimných štadiónov, podotýkam v Maďarsku. Za chvíľu sa môže stať, že nás budú porážať v hokeji aj Maďari, nielen Švajčiari.

 

Takže je najvyšší čas čosi s tým športom na Slovensku urobiť, aby nám aj ten posledný vlak neušiel. Slovenská vláda sa stavia k športu ako k rómskej otázke, čiže chrbtom. Ešte pred voľbami sa snažia politické strany ako tak postaviť k problematike športu, ale po voľbách sa na všetko zabudne.

 

Slovensko by malo prijať systematický a dlhodobý program podpory športu. Keď ľudia športujú, nie sú obézni, neberú drogy, nie sú chorí, neholdujú alkoholu. Takto by štát ušetril nemalé prostriedky, ktoré by mohli putovať napr. aj do športu.

 

Viem si predstaviť podporu športu aj zo strany stávkových kancelárií. Zarábajú na športe nemalé prostriedky, tak prečo by na rozvoj športu neprispeli zo svojich veľkých ziskov. Koniec koncov by sme sa mohli vrátiť k podpore športu aj zo strany Tiposu. Tak ako to bolo ešte za športky, keď polovica výnosu putovala na šport. Nemusíme za príkladom chodiť ďaleko. Stačí si zájsť do Čiech a hneď zistíme akú podporu tam má šport zo štátu. Tam ešte stále polovica výnosov zo Sazky putuje na podporu športu. Ich športové výsledky im môžeme len závidieť.

 

Kedy naposledy sme mali športové úspechy v kolektívnych športoch ? Česť výnimkám /futbal, mužská hádzaná účasť na MS, momentálne mužský volejbal /. Ale to nie je výsledok systematickej práce,  ale skôr náhoda. Aj náš najpopulárnejší kolektívny šport hokej padá na kolená, pretože nemáme náhradu za hráčov, ktorý sa už rozlúčili s reprezentačným dresom. Takže nám robia radosť skôr jednotlivci / Martikán, bratia Hochshornerovci, Kuzminová, Sagan, Velicovci, Zuzulová, Hantuchová, Cibulková /. Ale to tiež nie je výsledok systematickej práce, ale vďaka patrí obetavým rodičom, ich známym a sponzorom.

 

Takže poďme si vyhrnúť rukávy a pustime sa do svedomitej a hlavne systematickej práce. Musíme začať od mládeže, to je naša budúcnosť. Vytvorme im podmienky, aby mohlo čo najviac detí športovať na školách v krúžkoch, podporme športové kluby na mládežníckej úrovni. Aby mohli športovať aj deti zo sociálne slabších rodín a nie len deti dobre situovaných rodičov. Verím, že výsledky na seba nenechajú dlho čakať. Zostávam s pozdravom športu zdar.

 

Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje pri hľadaní cesty k pravde.

 

 Ing. Roman Vaňo

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?